Ako to je v skutočnosti so štúdiom angličtiny v Austrálii...

Vari každý odchádza do Sydney s predstavou života stráveného medzi rodenými anglickými speakermi a s nádejou, že pri odchode bude valiť anglicky ako rodený Angličan. Bohužiaľ, nefunguje to celkom takto. Problémom je, že už od začiatku ste v kontakte na 95% so zahraničnými študentmi, ktorí prichádzajú do školy s obdobnou nádejou a tým istým cieľom - učiť sa angličtinu. Všeobecne, všetky lacné colleges sú preplnené zahraničnými študentmi s otrasnou, prevažne čínsko-ázijskou angličtinou. Je to faktor viac zneisťujúci vo vedomostiach, ako utvrdzujúci.

Ďalším problémom je, že sa prevažne pohybujete v kultúrne relatívne blízkych kruhoch - ste v kontakte s kamošmi hlavne zo Slovenska, Česka. Značná časť študentov býva opäť so Slovákmi alebo Čechmi deliac sa o spoločný byt alebo dom. Poviete si - ja by som tak určite nebýval. Ale ide tu o finančnú zodpovednosť za ubytovanie a človek prirodzene znižuje mieru rizika voľbou kultúrne blízkeho spoločenstva. Takže je to voľba - veselí a pravdepodobne spoľahlivejší spolubývajúci versus strata želaného kontaktu s angličtinou.

Ak si aj napriek tomu poviete, že jednoznačne by ste nebývali so žiadnymi Slovákmi ani Čechmi, uvidíte, že nájsť znesiteľných Ozíkov, ktorí vás prijmú medzi seba ako overseas cudzinca, je naozaj veľmi ťažké. Vlastne som doteraz nestretol žiadneho Slováka alebo Čecha, ktorému by sa podarilo nájsť podobné ubytko. Ide o to, že domáci Ozíci si žijú rodinným štýlom a sú ochotní vziať niekoho do podnájmu len za dosť vysokú cenu, cca 150-300 AUD týždenne (kategória rodiny). A ak vás natívni anglicky hovoriaci ľudia prijmú medzi seba, pravdepodobne zistíte, že sú to väčšinou working holiday ľudia, čiže backpackeri, cestovatelia z celého sveta s pracovným povolením, ktorých životný štýl určitite nie je totožný so životným štýlom angličtinu tvrdo študujúceho našinca. Česť výnimkám. Jednoducho ak budete chcieť seriózne študovať, budete potrebovať kľud a priestor, takže vaše záujmy sa pravdepodobne budú krížiť.

Nájsť lacné ubytko s natívnymi anglicky hovoriacimi ľuďmi je veľmi ťažké. Najlepšia cesta ku učeniu angličtiny je ísť priamo na univerzitu. Aj keď na univerzitách sa to tiež hemží deťmi bohatých čínskych obchodníkov, úroveň výučby a kontakt s angličtinou je na kvalitatívne o dosť vyššej úrovni. No a ak sa tam dostanete - opäť prichádza to známe učiť sa, učiť sa, učiť sa...

Bol som z popísaného zistenia dosť sklamaný. Je to naozaj veľká škoda, stráviť mnoho mesiacov v krajine s úradným jazykom anglickým a na konci zistiť zlepšenie len o nejakých 20-30%. Nie je dokonca raritou stretnúť tu chalanov zo Slovenska, Čiech, ktorí sú tu 1-2 roky a vedia povedať po anglicky len zopár základných viet.

Takže takto je to s angličtinou - možno vyznieva uvedené dosť pesimisticky - určite netvrdím, že sa tu nedá angličtina naučiť. Je to naozaj otázka individuálneho prístupu - stále však zostáva zlatým pravidlo, že bez námahy a tvrdého učenia sa ani tu nič nenaučíte. Študujete tu takisto, ako na Slovensku drviac nové slovíčka a verbálne frazeologizmy. Rozdiel je tu však v tom, že máte podstatne väčšiu šancu prakticky overiť, čo ste sa naučili...

Natíska sa teda otázka: má význam cestovať 20 000 km a zaplatiť 150 000,- do kurzu, keď ten istý výsledok dostanete doma za pätinu ceny? Ja si stále myslím, že áno!

Príbehy z toho istého obdobia...

• O generačnom štandarde.
• Skôr, než odletíte zo Slovenska...
• Poznámky ku otázke austrálskych víz.
• Ako vyriešiť otázku ubytovania v Sydney.
• O agentoch a agentúrach (slovensko - českých).

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...