Časté otázky (FAQ)...

Môžem si doniesť CD s vlastným (možno nie celkom legálnym) SOFTware?

Jaska, je tu veľký problém so získaním software, všetko tu treba kúpiť legálne a nájsť niekoho, kto vám ochotne poskytne svoje CDs na napálenie kópie je nemožné, ak nepoznáte Thajčanov. Treba si doniesť všetok soft pripravený na 1-x CD. Colnica nebude skúmať, čo máte na CD, aj keby to bol soft za pol melóna, nevystavujete sa takmer žiadnemu riziku. Slušné hry (3D gamesy) tu stoja od 60 AUD, čo je naozaj kopec prachov. Avšak ak si nájdete kamoša Thajčana, ten si môže dať poslať akýkoľvek soft priamo z Thajska, kde je najväčší trh s nelegálnymi kópiami diel - počnúc filmami na DVD až po najnovšie vývojárske software, o gamesách už ani nehovoriac. V Thajsku sa Blade 2 predával dva týždne predtým, než ho uviedli do kín v Austrálii.

Môžem si doniesť mobil zo Slovenska?

Bez problémov, mobil je absolútne nevyhnutný už len kvôli práci - bez neho vás nemá kto ako kontaktovať. Doneste si spoľahlivý model, hneď na druhý deň si tu môžete kúpiť pre-paid kartu (niečo ako EASY/PRIMA) za 30,- AUD obsahujúcou už kredit vo výške 20 AUD. Sú tu traja operátori - Optus, Vodafone a Telstra. Optus ako jediný poskytuje možnosť bezplatných hovorov po 20,00h na iný účastnícky telefón Optus. Neumožňuje však posielanie SMS správ do zahraničia. Na to je dobrý Vodafone, ktorý však neposkytuje hovory večer zdarma. Telstra je bývalý štátny monopolný podnik, veľmi drahý v prevádzke mobilnej siete, lacný pre prístup na internet a pevné linky.
Telekomunikačné siete tu využívajú taktiež duálne frekvenčné pásma 900 a 1800 MHZ, všetky mobily zo SR/Čiech tu budú fungovať. Nový mobil stojí od 200 AUD po 1.000 AUD, porovnateľné ceny ako na SR. Zaujímavosťou je, že SIMM karty nie sú blokované. Zapnete mobil a nezadávate kód,môžete hneď volať. Treba si preto dávať pozor na prípadných mobilokleptomanov...

Môžem si kúpiť auto alebo motorku?

No worries, bez problémov. Musíte mať so sebou platný vodičský preukaz, platí medzinárodný + lokálny slovenský/český, ktoré tu majú plnú validitu, pokiaľ si tu neurobíte testy na austrálsky vodičák - v tom prípade všetky ostatné preukazy strácajú platnosť. Žiadne testy však nie sú povinné a samotní policajti sú občas zmätení v predpisoch týkajúcich sa zahraničných dokladov. Väčšinou postačí preukázať pri bežnej kontrole lokálny zahraničný preukaz. Horšie to môže byť pri dopravnom priestupku - naozaj si treba dávať pozor na priestupky, orgány cestnej kontroly tu majú na cestách doslova neobmedzenú moc. Za parkovanie na ulici bez hodinového lístka vás to vyjde najmenej na 60,- AUD. Ja som dostal pokutu 211,- AUD za prekročenie čiary na červenú - môj dvojtýždenný zárobok v pizzérii.

Ak si poviete, že kašlete na pokutu, nemusí to byť také jednoznačné, zvlášť, ak si chcete kúpiť automobil alebo mocykel. Ak nezaplatíte pokutu do 1+3 mesiacov, začínajú vám nielen nabiehať úroky a ďalšie príplatky k pokute, ale po uplynutí stanovenej doby vám zrušia akýkoľvek majetok registrovaný na vaše meno - registráciu auta, motorky apod. No a kto by chcel jazdiť po Austrálii s neregistrovaným automobilom, teda s automobilom, ktoré sa nedá predať a ktoré vám cestná hliadka kedykoľvek odoberie? Najhoršie je, že pokuty zostávanú roky registrované na vaše meno, aj keď sa vrátite po dlhom čase, treba zavolať bezplatnú linku State Debts Records Office 1300 655 805, kde vám po zadaní vášho mena povedia, či je niečo evidované na vaše meno, ako aj ďalšie podrobnosti o možnostiach vysporiadať sa s pokutou...

Komu patrí Autrália?

Keď kolonizátor kpt. J. Cook vystúpil r. 1770, po 164 rokoch neúspešného hľadania stratenej južnej zeme Terry Incognita, ako tretí biely človek na austrálsku zem v Botany Bay v Sydney, uzurpoval si, ktovie - čo ho to v tej chvíli napadlo - právo na územie v mene britského impéria. Úplne ignoroval zaostalé a neschopné pôvodné obyvateľstvo, ktoré tu pobehovalo s bambusovými palicami a deti nosilo vo vydlabaných kmeňoch eukaliptov. Po 300 rokoch intelektuálneho obrodzovania starých Aborigincov (čítaj Aboridžincov) si vydobyli títo pôvodní obyvatelia vlastnícke právo na väčšinu austrálskych území. Uznali ich ako pôvodných obyvateľov a dokonca uznali ich ambasádu, ktorú manifestačne udržiavali asi rok na ktoromsi námestí v Canberre vo forme stanu líšiacom sa od iglú len nápisom "Embassy Aboriginal". Bol to proste škandál, ktorý si spravodliví Ozíci nemohli dovoliť voči medzinárodnému spoločenstvu. Neblahým dôsledkom oných pamätihodných 20-ročných udalostí však je, že dnes austrálska vláda platí slušné prachy uznaných majiteľom územných nehnuteľností a mnoho Aborigincov sa tu má ako slepá sliepka pri válove plného zrna. Takže Aussieland z prevažnej časti patrí dnes už pôvodným obyvateľom Aborigincom, pričom britská vláda si stanovila podmienku, ktoré územia v ich vlastníctve musia byť prístupné pre turistov a cielenú údržbu a Aboriginci si stanovili podmienku, že OK, ak nám zaplatíte. Svet sa netočí okolo žien, ale okolo peňazí, toto je jasný príklad. A ženy sa točia okolo peňazí.

Kto sú backpackeri?

Odvodené od slov back=chrbát a pack=batoh, čiže batohonosiči, alebo cestovatelia s domom na chrbte, prevažne mladí ľudia cestujúci po svete, túlajúci sa, niektorí celé roky z krajiny do krajiny, žijúci pre krásy tohto sveta a chápajúci svet ako hračku, ktorá má svoje čaro, ktoré si treba v určitom okamihu užiť. Väčšinou sú to študenti s prerušeným štúdiom z Ameriky alebo Európskej Únie, ktorí si proste dali pauziu v honbe za materiálnymi statkami.

Prečo si Austrálčania hovoria Ozíci/Aussie?

Ozaj, neviete prečo?

Ako to vyzerá na aussie-top-less plážach?

Beautiful. Just have a look over there

...

Príbehy z toho istého obdobia...

• O generačnom štandarde.
• Skôr, než odletíte zo Slovenska...
• Poznámky ku otázke austrálskych víz.
• Ako vyriešiť otázku ubytovania v Sydney.
• O agentoch a agentúrach (slovensko - českých).

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

(Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)