|
|
|
|
|
|
|
Barrow Creek Hotel - život medzi vrakmi.
|
|
|
Apropos : Sociálna kurátorka navštívi cigánsku osadu a pýta sa jedného:
- Nemáte vši?
- Nic nemáme, deti všetko pojedia.
[ 29 / 36 ]
|
|
|
|
|
|
|
|
Presne uprostred púšte v Severnom teritóriu,
uprostred 1.000 km ničoho, je
krčma. Dve prízemné búdy a dve benínové čerpadlá.
Tie však pri teplote nad 30 °C zásadne nefungujú,
čo býva zdrojom nepríjemných prekvapení pre vodičov
s prázdnymi rezervnými nádržami a príjemným zdrojom
príjmov z predaja coly pre všetkých piatich lokálnych
obyvateľov, či prevádzkovateľov hotela.
Ono proslulé miesto nesie honosný názov Barrow
Creek Hotel a históriu píše už takmer 100 rokov.
V skutočnosti tu nie je po žiadnom fúriku (Barrow)
ani potoku (Creek) ani stopy -
v Austrálii nazývajú každú preliačinu pod úrovňou
terénu creek - potok.
Miesto podlieha správe piatich lokálnych obyvateľov
- majiteľovi "Hotela" vzbudzujúcemu dojem
uprchlíka z venezuelského trestaneckého tábora smrti
so ženou, nejakí dvaja dedovia a Aboridžinská žena.
Teda vám poviem, ľudia - v tom hoteli, či búde, vôbec
nepotrebujú tapety! Všetky steny
sú polepené bankovkami! Nájdete tu papierové
i mincové platidlá vari všetkých krajín sveta za uplynulých
100 rokov. Našiel som tu federálne, československé,
české i slovenské bankovky, dokonca niekdajšiu starú
zelenú s pánom Smetanom na lícnej strane.
Myslím, že je to najneuveriteľnejšia a najrozsiahlejšia
zbierka väčšiny platidiel, dnes určite značnej hodnoty,
o ktorej sa nikde nepíše. Píše sa o Barrow Creek Hoteli
s plechovkovou Coke za 2,- A$, nie o tom, čo tam skutočne
je! Kto by napokon cestoval 2.000 km stredom púšte,
aby si prezrel zbierku starých bankoviek?
Keď sme sa zberali na ďalšiu cestu, prišla za
nami jedna z obyvateliek, Aboridžinská žena. Myslím,
že nebola ani tak stará, ako škaradá - Aboridžinci
už v tridsiatom roku života výzorom, črtami tváre,
pripomínajú 50-ročného Európana, pravý
opak ázijských ľudí, z ktorých niektorí ešte v
tridsiatke vyzerajú akoby práve dokončili strednú
školu...
Aboridžinka bola odetá len v ľahkých jednodielnych
šatách s kvetinovým vzorom, a - naozaj nebola
štíhla. Trochu mi pripomínala
černošskú matrónu, černošskú verziu slávnej
slovenskej Venuše. Najprv po nás nesmelo pokukovala
a očami vyzývala, aby sme sa jej prihovorili.
Katarína i Žaneta sa jej však báli, a Ivan tušil
problém. Napokon sa odhodlala - pristúpila k Ivanovi
a spýtala sa ho takmer nezrozumiteľnou angličtinou,
či nemá pre ňu jednú zvyšnú cígu - doslova "one
spar' ceegrett". A problém bol tu.
Ivan prišiel o drahocennú cigaretu. Posmelená
prvým úspechom pri nadväzovaní kontaktu s civilizáciou
začala žena rozprávať. Vraj pracuje pre Hotel
(rozumej búdu a dve palivové čerpadlá uprostred
1.000 km ničoho) a jej práca
spočíva v zbieraní odpadkov po okolí. Je
to vraj veľmi vyčerpávajúca práca - s námahou
zohla svoje tučné telo a zodvihla papier, ktorý
ktosi vyhodil z nášho auta - a ja som jej uveril,
že to s tým pojmom "drina" naozaj nepreháňa.
V jej pohľade nebolo vypočítavosti, ani vďaky
za poskytnutú možnosť zaslúžiť si svojich 15 dolárov.
Výplatu dostáva každé dva
týždne - a tu som nepochopil, prečo povedala
na účet, pretože najbližší bankomat sa nachádzal
asi 400-500 km smerom na sever v Tenant Creeku.
Na druhej strane však vzdialenosť 500 km je pre
Austrálčana niečo ako cesta z Bratislavy do Trnavy
pre Slováka, bez nadnesenia.
Pravdupovediac, táto staro vyzerajúca žena s ebenovou
pokožkou, neuveriteľne rozplešteným nosom a postavou
moletnej Austrálčanky pôsobila komickým dojmom.
Spýtal som sa jej, kde býva. Otočila sa a prstom
ukázala do diaľky, na druhú stranu diaľnice. A
tam - v diaľke asi 300 m som uvidel jej obydlie.
Medzi troma eukalyptami bolo vyhodených niekoľko
vrakov rozbitých áut. Rôzne poprevracané, nepoužiteľné
a vybrakované karosérie sa povaľovali po okolí.
Medzi dvoma z nich bola natiahnutá deka, čo plachta.
Chcel som sa jej spýtať, či nemá problémy so zásuvkou,
keď používa vysávač, ale evidentne by to danej
situácii nevyznelo ako vtip a obávam sa, že by
ani neporozumela, čo to ten "vacuum cleaner"
presne je.
Dokázali by ste žiť 8 rokov 300 metrov od diaľnice
medzi vrakmi piatich automobilov za natiahnutou
dekou a denne sa pražiť na 35 °C slnku pri drine
- zbieraní odpadkov? A predsa
- nemal som dojem , že by táto žena trpela svojou
existenciou viac, ako napr. Bill Gates
s jeho mnohociferným bankovým kontom...
Dnes by som jej dal dolár, kedy som sa s ňou mohol
v jej obydlí vyfotografovať...
|
|
|
|
Príbehy z toho istého obdobia... |
|
|
|
Fotografie súvisiace s týmto príbehom...
|
|
|
|
|
|
Start
| Sydney
|
Cesta okolo Australie | Australia prakticky
|
Singapúr |
Fotogaléria |
Linky
|
Synet.sk
|
|
|
© XLubo
2003 |
|
|
|
|
|