|
|
|
|
|
|
|
Šťastný homeless z Adelaide.
|
|
|
Apropos : Sociálna kurátorka navštívi cigánsku osadu a pýta sa jedného:
- Nemáte vši?
- Nic nemáme, deti všetko pojedia.
[ 29 / 36 ]
|
|
|
|
|
|
|
|
Adelaide dýcha atmosférou pokojného prístavného
mestečka. Široké, urbanisticky veľkoryso koncipované
ulice s plynulou premávkou akoby podčiarkovali oproti
Sydney spomalený, pokojnejší kolobeh tunajšieho života.
Historické atrakcie, zaujímavá architektúra, zábavné
parky. Najprv sme sa šli prejsť po pešej zóne a obchodoch
predmestia zvaného Glenelg, kde povolenie
konzumovať alkohol na verejnom priestranstve stojí
165,-A$.
V Adelaide som dostal výpoveď od báb. Žaneta a
Katarína nesúhlasili s tým, že mám, resp. obaja
chalani máme asi tri-štyrikrát vyššiu spotrebu
kalórií a jedla a že celkovo "je třeba s
tým něco dělat, poněvač já s tím nesouhlasím a
nevidím dúvod, proč bychom Vás měli živit z vlastních
peněz". A tu to máte! Môj kamoš sa raz k
tomu vyjadril, že tu je jasné
vysvetlenie, prečo muselo dôjsť ku rozdeleniu
federácie v deväťdesiatom treťom. Bolo
to principiálne riešenie otázky plných žalúdkov.
Skúsili sme nájsť riešenie pre môj biorytmický
extrémizmus - dali mi na výber, či som ochotný
zrieknuť sa časti energetického
príjmu, alebo primerane k tomu vlastných
finančných prostriedkov.
Čo som mal robiť? Vypočítavať tých pár desiatok
dolárov a porovnávať s tým, čo kto do cestovania
investoval? Poradil som sa so žalúdkom, ktorý
hlasným zaškvŕkaním odhlasoval koniec financiám.
A bolo to. Odvtedy sme sa
každý stravovali samostatne. Dievčatám
odpadla neuveriteľne náročná úloha postarať sa
o spoločné raňajky a každý si plánoval stravu
sám - okrem večere, tú sme finančne znášali spoločne
počas celej cesty. V konečnom dôsledku sme častokrát
strácali čas pri raňajkách, ale na druhej strane
baby nechodili nervózne z mojich alebo Ivanových
excentrických chúťok.
Potom sme sa presunuli do centra Adelaide. Veľmi
pekne, s citlivosťou ku dobovej staroanglickej
renesančnej architektúre udržiavané budovy v centre
a na pešej zóne (centrom každého väčšieho austrálskeho
mesta je pešia zóna). Rady budov s obchodmi pripomínali
bratislavskú Obchodnú ulicu v predstavách prenesenú
do Starého mesta kamsi pod bratislavský hrad.
Samozrejme, že sme si s Ivanom kúpili v Mekkáči
(rozumej MacDonald's) zmrzku za 40 centov.
Keď sme sa vracali, natrafili
sme na somráka. Tackavým krokom sa šuchtal
pomaly po dlaždiciach pešej zóny, na chvíľu sa
pristavil pri malom ázijskom dievčati hanblivo
hrajúcom na malej harfe, preniesol ku nej pár
ľútostivých slov a pokračoval v pochôdzke za nami.
Pripadal mi komický i zaujímavý a tak som ho chvíľami
pozoroval. Vošli sme do obchodu so suvenírmi a
funny vývesnými tabuľkami a špekulovali sme, či
sa nám na okno Lady B hodí tabuľka "Shit
happened" (voľne preložené "dosralo
sa to") alebo radšej "No
farts on board!" ("Zákaz prdenia
na palube!"). Somrák vošiel za nami, čím
znepokojil Žanetu i Katarínu. Asi to tu už poznal,
pretože sa hneď začal familiárne baviť s predávajúcim.
Nekonvenčným prejavom, živou i keď motoricky dosť
obtiažne zvládanou gestikuláciou sa snažil presvedčiť
zmäteného chudáka za pultom, že ten tovar je prvotriedny
brak a mal by byť vlastne rád, ak sa nájde niekto
obetavý, ako napríklad on, kto bude ochotný tovar
si vziať, hoci aj bezplatne. Krčil pritom tvár
vo vráskavom úsmeve predčasne
zostarnutej tváre a vystavoval na obdiv
takmer bezzubé ďasná.
Zrejme však neuspel, pretože chvíľu po nás vyšiel
z obchodu a bezstarostne sa pustil naším smerom.
Vyzeral, ako sa na predavačovi práve výborne zabavil.
Všimol si, že sa na neho pozerám.
"Cheer up, mate, cheer up. Rozveseľ sa, kámo,
poteš sa. Kedy sa chceš, keď nie dnes? Čo ťa trápi?
Pozri na mňa - mám ja niečo? Nie, nič okrem svojich
hábov a je mi veselo. Cheer up, mate, cheer up,
now.". Asi som mu nepripadal veľmi
veselý. Potom mi ešte chvíľu vysvetľoval svoju
životnú filozofiu, nie všetko som z jeho hroznej,
občas šušľavej angličtiny porozumel. Prišli sme
ku prechodu - blikala už zelená a za pár sekúnd
sa mala zmeniť na červenú.
Zostal som stáť. Avšak veselý kamoš len mávol
rukou, bokom na mňa pozrel a vykročil pred čakajúce
autá. "Look up here,
buddy, and cheer up.", kričal veselo
na mňa. Potom preskočila červená pre chodcov a
naskočila zelená pre autá. Jeho krik prehlušilo
trúbenie netrpezlivých vodičov - bezdomovec bol
práve uprostred cesty. Vôbec nezrýchlil krok,
bezzubými ďasnami sa smial
do vetra a veselo mával vodičom do napätých tvárí.
Dúfal som, že žiaden z nich to nepochopí nesprávne
a novodobého Dionýza neroznesie svojím záprahom
stodesiatich koní. Somrák prešiel na druhú stranu,
obrátil sa a zamával mi. Medzi hučaním áut a trúbením
doľahli ku mne ako ozvena z iného sveta útržky
jeho volania "Cheer
up, mate. Cheer up just now...".
|
|
|
|
Príbehy z toho istého obdobia... |
|
|
|
Fotografie súvisiace s týmto príbehom...
|
|
|
|
|
|
Start
| Sydney
|
Cesta okolo Australie | Australia prakticky
|
Singapúr |
Fotogaléria |
Linky
|
Synet.sk
|
|
|
© XLubo
2003 |
|
|
|
|
|