Prvé sťahovanie : zo Surry Hills do Ultima.

Po takmer dvoch mesiacoch sme s Janom cítili, že prišiel čas zmeniť miesto. Znamenalo to koniec šachových partií, čo ma mrzelo, pretože Mr. DJ bol približne rovnocenný partner v tejto bombastickej gamese.

Začiatkom januára sa Jano presťahoval bližšie ku škole, do časti zvanej Chippendale, a zostal som v izbe u Viery na Surry Hills sám. Začal som hľadať ubytko. Prešiel som inzeráty v škole a potom v internetových kaviarňach, ktorých je na George Street (centrum) neúrekom. Zavolal som na niekoľko inzerátov a dohodol som si obhliadku terénu na druhý deň. Bolo to v Ultime, hneď vedľa slávneho Darling Harbouru, izba pre dvoch ľudí, cena za miesto 90,- per week (týždenne), avšak nezariadené, okrem postelí v miestnosti nič nebolo. Dom práve vzali do prenájmu traja kamoši - všetci z Nepálu - Sushil, Shiro a Purno. Všetci vyzerali ako indiáni, hlavne Sushil, ale urobili na mňa slušný dojem, aj keď ich angličtina bola tiež len študovaná a očakávať dobrý akcent sa dalo ťažko.

Sushil sa vyjadril, že do ďalšej izby chcú vziať natívnych anglicky hovoriacich ľudí, čo rozhodlo. Ponuku som prijal. Nasťahoval som sa hneď na druhý deň, bolo to v stredu, pričom ubytovanie som mal zaplatené do soboty. Dajte si pozor, vážení, aby ste sa nepopálili ako ja - nikto vám tu čestne peniaze nevráti. Čo raz zaplatíte, to je v pasé. Domáca (Viera) sa tvárila urazene a začala sa rozčuľovať, prečo sa jej vraj pýtam takú hlúposť, samozrejme, že mi peniaze nevráti za zvyšné 3 dni (cca 35 AUD), pretože by mi ich nikto nikde v Austrálii nevrátil. Naozaj ma mrzela ďalšia strata, vezmúc do úvahy nečakané výdavky za nemocničné vyšetrenia (krvné testy). To sú veci, s ktorými nikdy nepočítate, ale s ktoré musíte v podvedomí zahrnúť do odhadu finančných výdavkov.

A tak od polovice januára som býval v dome na Harris St. v Ultime, v centre Sydney, asi 7 minút peši od školy. Sushil naozaj slovo dodržal a prijal ešte dvoch spolubývajúcich - anglických backpackerov, Dan a Chad. Avšak mal som z nich od začiatku podivný dojem - akoby tí ľudia vo voľnom čase nemali čo robiť, len pili pivo, fajčili a pozerali televíziu, keď si po týždni zabezpečili. Ťažko sa s nimi dalo rozprávať, pretože nebolo o čom. Nemali žiadne záujmy, nemali chuť vysvetľovať niečo ak som niečo nerozumel, jednoducho urobili na mňa dojem prázdnych ľudí bezcieľne existujúcich len pre prítomný okamžik. A ich izba - no to bol teda bordel ! Napriek tomu, že im Sushil vyslovene zakázal fajčiť v izbe, pretože majiteľ domu si stanovil túto podmienku, ignorovali zákaz a popol sa nachádzal všade - v tanieroch, ktoré sme používali na jedenie, v pohároch, na koberci... Nikdy dovtedy som sa podobným typom ľudí nestretol a občas som naozaj nevedel, ako zareagovať na ich správanie. Avšak potom - asi po 7 dňoch sa do domu nasťahoval ich známy, ktorý mal bývať v mojej izbe.

Sam Hough, čítaj [haf], tiež backpacker z Anglicka. Jedine kvôli nemu sa to dalo vydržať s Chadom a Danom. Sam bol naozaj poriadny backpacker a neustále potmehúdsky (v tme si neustále húdol), optimistický "easy-going" veselý chalanisko zo severného Anglicka. Od 17 rokov bol na cestách. Jeho riadny civilný job je programátor automatických robotov, dostal ročné pracovné voľno a prišiel si to užiť na rok ku Ozíkom. Bol už v Keni, kde takmer nevedomky zabil človeka a kde si chcel kúpil černošku za 40 centov, bol v Thajsku pozrieť sa na lady-men, transvestitov, ktorých je v Bangkoku tak hojne, že v baroch ich občas naozaj ťažko odlíšite od skutočných žien. Podľa Sama jestvuje jediný spôsob, ako sa presvedčiť vraj, či sa bavíte s mužom alebo so ženou - musíte sa pozrieť, či má ohryzok na krku.

So Samom som býval asi 3-4 týždne až do polovice februára, keď sa udialo zopár nepríjemných vecí...

Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

(Žiadne podobné fotografie sa v databáze nenachádzajú..)