Častokrát sa ma priatelia pýtali, ako je to
s tými kengurami, žralokmi, jedovatými hadmi a pavúkmi
u protinožcov. Tak tu to máte.
Kengury...
Za kengurami sa musíte vybrať
do skutočnej divočiny, aby ste uvideli
týchto vačkovcov zblízka. Existujú tri
druhy kengúr - veľké,
dosahujúce výšku dospelého človeka a žijúce hlavne
v púštnych oblastiach Severného teritória, stredne
veľké, populačne najpočetnejšia skupinka
kengúr so vyrastom cca 100-140 cm, a maličké kengury,
tzv. Wallaby, živiace
sa tropickým ovocím a vzrastom nepresahujúce 50
cm. Ak sa dostanete teda do Austrálie, určite
neočakávajte výskyt týchto živočíchov v obývaných
oblastiach, vyberte sa za nimi do Flinders Ranges,
odľahlejších národných parkov, alebo najlepšie
do púštnych oblastí Severného Teritória.
Na našej veľkej výprave sme prvýkrát
natrafili na živé kengury až na ceste do Flinders
Ranges, spolu s párikmi pštrosov emu chodili
piť ku prameňu vody v oblasti zvanej Dead
Hole, Mŕtva diera. Naozaj to tam nevyzeralo
prepopularizované.
Potom prišiel Kings Canyon.
Bolo to po návšteve Uluru, Ayers Rocks, ak chcete,
v podvečer sme sa náhlili prejsť asi 300 km vzdialenosť
od Uluru ku odporúčanému Kings Canyonu. Slnko
už tak šialene nepieklo, a ešte nebolo večerné
šero, čas keď sa kengury vydávajú hľadať si potravu
s potrebným obsahom zrazenej atmosférickej vlhkosti.
Bol to najvhodnejší čas
na cestovanie, bohužiaľ nie dlhší ako 2-3 hodiny
pred zotmením.
Prešli sme už asi 2/3 cesty, keď sa zotmelo. Jazdil
Ivan, presvedčený stúpenec Nikkie Laudu a pohŕdač
všetkými vodičmi jazdiacimi rýchlosťami nižšími
ako 90 km/h. Na cestách
sa už začali objavovať kengury, buď rýchlo
prebehli cez cestu, alebo zamyslene postávali
a hĺbali o význame pôdy, na ktorej nerastie tráva,
ale po ktorej sa presúvajú podivné hlučné živočíchy.
Sedel som vzadu, "v obývačke", keď zrazu
Ivan so Žanetou sediacimi vpredu vykríkli a autom
otriasol poriadny náraz. V afekte som zaujal
bezpečnostnú polohu, ako nás poučili na palube
Boeingu, a s rukami chrániacimi hlavu a s hlavou
sklopenou nad kolenami som očakával pišťanie pneumatík,
niekoľko otočení sa vo axiálnom smere a prudký
dopad na trávnatý povrch stepi aspoň 50 m od vozovky
diaľnice. Nič sa nestalo, Ivan to akosi zvládol,
a po niekoľko sto metroch sme odstavili auto.
Bola to kengura, pre nás obrovské šťastie - stredný
typ, s váhou do 50 kg. Keď ju Ivan zhliadol, stála
na ceste na pravej strane vozovky a vyzerala dosť
pokojne. Zrazu, pravdepodobne oslepená
prednými svetlometmi sa obrátila a skočila priamo
pred našu Lady B, ktorá ju v 90 kilometrovej rýchlosti
doslova prevalcovala. Plný náraz zachytilo
rezervné koleso pripevnené na prednom oceľovom
ráme auta, na naše obrovské šťastie Lady neutrpela
žiadnu škodu, ak nerátam prasknutý povrch disku
rezervnej pneumatiky.
Dievčatá boli v šoku a nepriamo
obvinili Ivana, že je vrahom a prestali sa s ním
na nejaký čas baviť. Aj keď nemali pravdu v takom
zmysle, ako to mysleli, uznávam, že Ivan mohol
jazdiť pomalšie, aby mal lepšiu šancu reagovať
na nepredvídateľné správanie kengúr.
Jazda v Teritóriu sa však kvôli kengurám stála
pre nás natoľko stresujúcou a nepríjemnou, že
sme sa po niekoľkých dňoch rozhodli ukončiť každodenné
cestovanie najneskôr v čase zotmenia a dopriať
si tak vari i väčšiu pohodu počas večerov.
Neskôr sme chtiac-nechtiac zrazili
ešte jednu kenguru, to však už bola veľká kengura
a - opäť sme mali šťastie - predným oceľovým nárazníkom
sme ju zachytili len z ľavého boku (nechoďte
do púšte bez ochranného oceľového štítu na predku
auta, všetky backpackerské autá ju majú
ako samozrejmú súčasť výbavy), avšak i tak sme
jej s najväčšou pravdopedobnosťou zlomili chrbticu
pri koreni chvosta. Keď sme zastavili auto a vrátili
sa ku nej, bola živá a agresívne sa nás snažila
kopnúť. Je však nepísaným
pravidlom etiky austrálskych vodičov, že v takýchto
prípadoch je treba zranené alebo mŕtve zviera
odtiahnuť z vozovky. Odtiahli sme ju asi
3 m nabok a nechali v priekope. Dievčatá to opäť
brali značne tragicky a boli namosúrené.
Faktom je, že cesta cez púšť
je lemovaná mŕtvymi kengurami. Po obidvoch
stranách vozovky vidíte na úseku vari 2.000 -
3.000 km obrovské množstvo rozkladajúcich sa biologických
zvyškov. "Cesta smrti",
napadlo ma raz. Populácia kengúr je tu tak hojná,
že v určitých obdobiach sa poriadajú lovecké odstrely
vo vyčlenených regiónoch. Netreba teda brať tieto
veci tak prehnane tragicky, treba však naozaj
jazdiť opatrne a vyhnúť sa poškodeniu tak auta,
čo môže mať uprostred púšte skutočne tragické
následky pokiaľ nemáte vo výbave vysielačku, ako
aj zbytočnému usmrteniu týchto, inak plachých
a mierumilovných živočíchov.
Žraloky...
Netreba sa ich obávať. Hoci sa vyskytujú hojne
v teplých vodách Pacifiku okolo celého pobražia
Austrálie, všetky turisticky atraktívne pláže
majú vybudovaný ochranný a varovný systém.
Buď sú tam natiahnuté podmorské
siete (okolie Sydney), alebo existujú pravidelné
pobrežné hliadky, kde z vrtuľníkov sonarmi prípadne
inými frekvenčnými zariadeniami
snímajú pobrežné časti mora a upozorňujú
za akékoľvek možné nebezpečenstvo. Zažil som asi
3-4 poplachy pobrežných hliadok, keď pravidelná
pobrežná hliadka megafónom požiadala kúpajúcich
sa opustiť more a počkať na ďalší signál. Nikdy
som však nevidel žraloka. Naozaj sa netreba pri
troche opatrnosti týchto dravcov v Aussie obávať.
Jedovaté hady
a pavúky?
Prosím Vás - koľko divých vlkov alebo líšok ste
videli na Slovensku, či v Čechách? Musíte sa vyslovene
vnucovať do pozornosti akýmkoľvek austrálskym
živočíchom, aby Vás, ako cudzincov, vzali na vedomie,
prípadne na Vás aj zaútočili. Zvieratá
v prírode sú prirodzené plaché a utekajú od Vás.
To sa týka aj hadov aj pavúkov - pravdupovediac,
mal som tiež v tomto smere obavy po príchode do
Sydney. Občas som starostlivo pred sprchovaním
prezrel všetky vlhké kúty kúpeľne a preventívne
privrel odklopené vetracie okná. Nič sa však nestalo.
Videli sme vypreparované tarantuly v múzeu Ayers
Rock Resortu. Videli sme naozaj nepríjemne veľké
pavúky, dosť možné, že jedovaté, pri návšteve
Kráľovských Botanických záhrad v Brisbane a za
celý viac ako ročný pobyt v Austrálii som počul
o jednej príhode s jedovatým pavúkom - kdesi v
periférnej časti Sydney, kde začínala divočina
sa vyskytla tzv. Black Widow,
Čierna vdova, veľmi nebezpečný a prudko
jedovatý pavúk, ktorý vraj atakoval nejakú pani.
Neviem, ako to napokon dopadlo, ale ide o štatistický
jav - môže sa stať, že na nejakého zle naladeného
hada či pavúčika naozaj natrafíte, musíte mať
však naozaj šťastie. Či v tomto prípade skôr smolu...
Krokodíly !
Tak pozor! Krokodíly sú a ešte dlho bohužiaľ budú
v určitých oblastiach kontinentu problém. Jedná
však výlučne o Queensland,
hlavne jeho severno-východné pobrežné oblasti
a to konkrétne počas obdobia dažďov, ktoré
začína asi v polovici októbra a trvá do konca
mája. Z dôvodu vysokých stavov vodných hladín
sa zvyšuje teritoriálny dosah týchto nebezpečných
reptilov. Jestvujú dva druhy krokodílov - sladkovodné,
zvané Freshies [freši:z]
a slanovodné, zvané Salties
[solti:z]. Tieto druhé sú extrémne nebezpečné,
pretože sú oveľa agresívnejšie a mohutnejšie,
než ich sladkovodní bratia.
Keď sa teda vyberáte cestovať po Queenslande niekedy
v tomto období, vždy sa starostlivo informujte
u domáceho obyvateľstva, či je daná oblasť bezpečná!
A NIKDY nezostávajte v stane v blízkosti morského
pobrežia, či na nízkom brehu rieky! Taktiež nepodliehajte
klamnej ilúzii, že ste v dostatočnej vzdialenosti
od mora - v období dažďov
sa Salties vyskytujú až 100 (!) km hlboko vo vnútrozemí!
