|
|
|
|
|
|
|
Phillip Island : Pochod tučniakov.
|
|
|
Apropos : Prečo majú poliši pri štartovaní otvorené dvere???
Aby mohol naskočiť motor....
A prečo majú poliši pri štartovaní vybraté zadné okná???
Aby mohli vyhodiť rýchlosť....
[ 19 / 36 ]
|
|
|
|
|
|
|
|
"Pochod tučniakov". Tak akosi by sa dal
preložiť komerčne úspešný environmentálne zameraný
projekt na ochranu malých
tučniakov na východnej strane Phillip Islandu
vari 100 km južne od Melbourne. Ostrov je neveľký,
vo východozápadnom smere nemá viac ako 25-30 km
a križuje ho asi 80 km celkovej dĺžky vozoviek.
Stojí však za to, navštíviť ho. Nielen krásna
príroda, ale aj turisticky atraktívne sprístupnené
múzeum podivných vecí v strede ostrova Amazin'
things, staroanglická
usadlosť prvých usadlíkov na susednom Churchil's
Islande a prírodná rezervácia Koala's
Conservation Park robia tento malý kúsok
Austrálie naozaj atraktívnymi.
Samozrejme, hlavným dôvodom našej návštevy ostrova
v piatok 05.10.02 bola zvedavosť na "Pochod".
V informačnom centre sme si pri pokuse zakúpiť
rodinnú vstupenku, kde Žaneta vystupovala ako
odrastená dcéra, Ivan ako otec a Katka ako matka
a ja ako nevlastný bratranec otcovej svokry, nepochodili
veľmi úspešne. Napokon sme sa rozhodli pre balík
- zakúpili sme si so zľavou nielen vstupenku na
"Pochod", ale tiež do Koala's Conservation
Park ("Ako vlastne vyzerajú tie koaly...?")
. Vyšlo to každého na 20 dolčov. Zostávalo
mi ešte 1.050,- na púšť a Queensland, nič
moc...
Tučniakov sme navštívili až navečer. Je fascinujúce,
ako tieto malé sympatické "obojživelné"
zvieratká už desaťročia,
deň čo deň, 365 dní v roku o tej istej hodine
vyplávajú zo spenených morských vĺn a v skupinkách
sa ozlomkrky ženú cez pláž do bezpečia svojich
hniezdísk ukrytých v kopcovitom teréne asi 300
m vzdialenosti od okraja vĺn. Samozrejme,
tento podivný druhový sekundárny reflex, aký má
len málo podobných variácií v prírode, prichádza
ročne pozorovať stotisíc návštevníkov z celého
sveta. Preto podmienky na ich pozorovanie sú prísne
vymedzené - nikto nesmie používať fotoaparát,
nakoľko blesk by tučniakov plašil, priblížiť sa
ku tučniakom ani prekročiť vymedzené priestory.
Napriek týmto obmedzeniam však návštevník zažíva
"Pochod" v jeho najmenších detailoch,
pretože ponad hniezdiská sú vybudované drevené
chodníky, popod ktoré tučniaky bez problémov prebehnú,
aby našli úkryt v bezpečí svojho hniezda. Jednoducho
stojíta na vyvýšenom drevenom
pódiu a popod vás bežia tučniaky. Celý
kraj sa potom ozýva hlučnou vravou tučniakov,
mláďat vítajúcich svojich rodičov po celodennom
love s úlovkom potravy a rodičov tučniakov, že
vidia svoje mladé ešte stále živé...
Ako nám povedali ochranári, tučniaky
nemajú strach pred ľuďmi, ide o bezpečný
pozitívny sekundárny reflex, vybudovaný počas
desaťročí tesného kontaktu s návštevníkmi, našťastie
však neškodnými. Oplatí sa túto "parádu"
vidieť, treba mať však šťastie na počasie. V piatok
pršalo a my sme hodinu a pol mrzli v silnom pasáte
a na mokrých schodoch...
Za zmienku stojí ešte vari múzeum
Amazin' things - už pri vstupe nás zaujala
točka zívajúca z prázdnoty
priestoru, ale napriek tomu vypúšťajúca
každú sekundu také množstvo hektolitrov vody,
že zatopila jeden celý dom. V
oknách plávali ešte drevené stoličky a utopenci,
ktorých ešte nestihli zachrániť... Môžete sa pokochať
svojimi svalmi v krivých
zrkadlách, previesť v hyperstroji
šialeného vynálezcu Dr. Zhivagha, vyriešiť
zopár hlavolamov
atď. Vstupné však bolo až 25,- na osobu, čo sme
si už nemohli dovoliť...
Večer som dostal tortu.
S jablkovou plnkou a blahoželanie k môjmu 28.
výročiu úspešného narodenia sa. Dosť ma to prekvapilo,
nakoľko ja vlastne ignorujem
podobné dátumy a nepotrpím si ani na vlastné výročia
- úplne som zabudol, že som mal narodeniny...
Ale bolo to príjemné prekvapenia a bol to celkom
fajn večer, v aute, 300 m od mora...
|
|
|
|
Príbehy z toho istého obdobia... |
|
|
|
Fotografie súvisiace s týmto príbehom...
|
|
|
|
|
|
Start
| Sydney
|
Cesta okolo Australie | Australia prakticky
|
Singapúr |
Fotogaléria |
Linky
|
Synet.sk
|
|
|
© XLubo
2003 |
|
|
|
|
|