Vytlac tuto stranku...    Zatvor okno   
 

Vianoce na Bondi [bondaj] pláži a Silvester 2001.

 
Apropos : V jedne cele se sejdou zoofil, pedofil, nekrofil, sadista a vyznavac adrenalinovych sportu.
Zoofil povida: "Chtelo by to nejakou kocku."
Pedofil: "No, spis kotatko."
Nekrofil: "Mrtve!"
Sadista: "To bych ho zabil ja."
Vyznavac adrenalinovych sportu se tak na ne diva a jemne pronese "Mnau".

[ 35 / 36 ]
 
Boli to podivné Vianoce. Nech si kto chce hovorí čo chce, Ozíci nevedia, čo to vlastne Vianoce sú. Pre nich je to karneval - dajú si na hlavu červené mikulášske čiapky a uprostred slnkom zaliateho námestia postavia strom ovešaný sklenými guľami. Všetko je tu naopak. Potom si zoberú surfboard a idú surfovať na Maroubra Beach, ale urobia opekačku s gitarou a loptou na Bondi Beach. A keďže sú to týždeň dlhé sviatky pracovného voľna, väčšina ľudí trávi čas pri mori. Je totiž práve začiatok turistickej sezóny a more je už aj nižšie od Brisbane, pri Sydney, vhodné na kúpanie. Na Vianoce sa jednoducho všade konajú party, množstvo opekačiek (BBQ), pije sa, vychutnávajú sa zle opečené párky, hrá a spieva sa na gitarách. Žiadna vážnosť, pocit slávnostného okamžiku, sneh, spev, atmosféra. Proste zábava, užívanie si života naplno, vychutnávanie materálnej stránky existencie.

   

Tak som to zažil ja. Pravdepodobne sú rodiny, kde chápu tieto sviatky konvenčnejšie, avšak nie je to prevládajúci štandard, ako u nás, je to otázka prevládajúceho vierovyznania. Taktiež kostoly - je tu zastúpených mnoho vierovyznaní a nájsť rímsko katolícky kostol nie je vždy jednoduché. Silné zastúpenie má budhistická viera a iné ázijské náboženské mutácie, ktoré, samozrejme, neoslavujú Vianoce. Akosi som bol z Vianoc sklamaný.

S kamošom Máriom sme sa dohodli, že pôjdeme na pláž a budeme surfovať. Mário býval v tom čase na Flinders street v neuveriteľnom doupě, akoby vystrihnutom z Trainspottingu, s asi 15 backpackermi pozbieranými z celého sveta a spoločne si chceli urobiť opekačku na pláži - Bondi Beach. Boli to zvláštne Vianoce - v ten deň začali horieť lesy na západe a západná obloha bola potiahnutá špinavo oranžovou hmlou.

Lesné požiare, takzvané bushfires, sú každoročným nešťastím tejto krajiny, pretože sa nesmierne rýchlo šíria a často ohrozujú životy obývaných oblastí aj v takom meste, ako je Sydney a požiarne brigády tu naozaj hrajú nezastupiteľnú rolu. Na druhej strane flóra si počas tých tisícročí vytvorila mechanizmus na rýchlu regeneráciu, napr. stromy majú veľmi hrubé jadrové obaly, ktoré pôsobením horúčavy rýchlejšie uvoľňujú nové semiačka - prekvapilo ma, keď si z domácich ozíkov nikto nerobil ťažkú hlavu, vraj požiar znamená ešte hustejší a krajší les, do 1-2 rokov sa flóra dokáže plne zregenerovať.

Dozvedeli sme sa, že museli v ten deň evakuovať časť Lidcombu, mestskej časti asi 45 km od pobrežia na západ, kde žije slovenská komunita a kam sa presťahoval Róbert, môj a Janov spolubývajúci.

24. decembra teda padal z oblohy popol a bolo tak chladno, že naozaj sa neoplatilo ísť surfovať. Tak sme trávili čas hraním futbalu a plážového volejbalu. Jano robil v pizzérii celý večer, obetoval sviatky kvôli lákavému zárobku, takže s ním sa nedalo počítať a s backpackermi sa mnoho rozprávať nedalo. Cez Vianoce som vlastne bol sám.

Silvester predstavoval obdobu Vianoc v oveľa masovejšom a hektickejšom vydaní. Každý, nech bol akejkoľvek viery si uvedomoval, že je to predsa len posledný deň v roku a to fluidum spájalo ľudí bez ohľadu na rasu a vyznanie. Centrum Sydney bolo čiastočne uzatvorené od rána, obrovské množstvo ľudí prúdilo do a z reštaurácií, predajne alkoholových nápojov zaznamenali extrémne tržby.

S Mr. Dídžejom (Jano) a Máriom sme sa dohodli, že večer pôjdeme do mesta pozrieť ohňostroj. Jano však mal opäť smenu v pizzérii a bolo tak busy (mnoho objednávok), že ešte hodinu pred polnocou nemohol odísť. Tak sme s Máriom išli sami. Centrum zábavy sa sústredilo okolo Circular Quay, čo je konečná autobusov hneď vedľa slávneho Sydney Opera House. Odtiaľ bol výborný výhľad na Harbour Bridge, kde sa mal konať ohňostroj.

A teda poviem vám, že taký ohňostroj som dovtedy nevidel. Trval cca 15 minút, od 00.00 do 0.15 a.m., a podľa môjho odhadu počas neho museli odpáliť viac ako 50.000 - 60.000 rakiet. Celý most horel, oheň sa sypal do mora pod ním, oblúky žiarili a v pozadí sa črtala impozantná drevená starodávna plachetnica kapitána Cooka, ktorej silueta bola zvýraznená elektrickými sviecami. Skutočne, ten pohľad bol bombastický a takýto ohňostroj som nevidel ani na 1. januára 1993.

Sydney Harbour Bridge   Sydney Opera House

Je samozrejmosťou, že požívanie alkoholu na verejných priestranstvách je v Sydney zakázané a všade kontrolujúci policajti dokázali eliminovať prevažnú väčšinu pokusov o porušenie tohto pravidla. Takmer nikde ste nevideli váľať sa opilcov, agresívne alebo spoločensky nevhodne sa správajúcich výrastkov. Naozaj veľmi slušný dohľad nad sociálnou distingvovanosťou más. Avšak nedalo nám, aby sme si s Máriom nekúpili aspoň pivo rafinovane zabalené v papieri a nepripili si na nový rok. Silvester bol celkovo silnejší zážitok ako Vianoce.



Príbehy z toho istého obdobia...

Fotografie súvisiace s týmto príbehom...

S Ruskami na Coogie Beach, Vianoce 2001. S Máriom na Coogie Beach pred jeho Toyotou. S Máriom na Coogie Beach. Centennial Park v strede Sydney.
Panoráma Bondi Beach [Bondaj bi:č] pred začiatkom sezóny. Ako to vyzerá na Bondi Beach [bondaj bi:č] uprostred sezóny...   
Start | Sydney | Cesta okolo Australie | Australia prakticky | Singapúr | Fotogaléria | Linky | Synet.sk
© XLuboš 2003